Čaputová podpísala zákon, ktorý upraví používanie núdzových zásob ropy

Doprava | 11. 07. 2019

Postupy pri nakladaní s núdzovými zásobami ropy sa upravia. Vyplýva to z novely zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

 
Hlavným cieľom je prebrať do slovenskej legislatívy eurosmernicu. Slovenskej republike z nej vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu s legislatívnym právnym aktom EÚ s platnosťou najneskôr do 19. októbra 2019 a účinnosťou najneskôr od 1. januára 2020.

"Okrem toho doterajšia aplikačná prax, ako aj výsledky previerky núdzovej pripravenosti Slovenskej republiky v sektore energetiky vykonanej Medzinárodnou energetickou agentúrou 30. septembra až 1. októbra 2015 v Bratislave, ukázali potrebu úpravy niektorých administratívnych postupov v záujme efektívnejšieho štátneho dozoru nad núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov, ako aj potrebu väčšieho dôrazu na núdzové plánovanie s cieľom lepšej pripravenosti Slovenskej republiky na riešenie výpadkov dodávok ropy a ropných výrobkov," vysvetlil minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD).

Novelou sa upravuje aj spôsob uvoľnenia núdzových zásob ropy a ropných výrobkov formou pôžičky. Doteraz mohla Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov uvoľňovať núdzové zásoby iba formou predaja. "Z dôvodu potreby pohotového reagovania pri riešení stavu ropnej núdze môže pôžička za istých okolností predstavovať rýchlejší a efektívnejší spôsob uvoľňovania núdzových zásob ako ich predaj," vysvetlil predkladateľ. Pôžičku využívajú aj ostatné krajiny Európskej únie. Napríklad počas núdzovej situácie spôsobenej výpadkom dodávok ropy cez ropovod Družba uvoľňovala Česká republika núdzové zásoby práve formou pôžičky.

Zároveň sa stanovuje, že núdzové zásoby je možné uvoľniť len na základe rozhodnutia vlády namiesto nariadenia vlády. V prípade výpadkov dodávok ropy alebo ropných výrobkov môže totiž vzniknúť potreba vyhlásiť stav ropnej núdze a uvoľniť núdzové zásoby v krátkom časovom horizonte, aby sa tak zabránilo vzniku hospodárskych škôd alebo ohrozeniu verejného poriadku. Legislatívny proces pri prijímaní nariadenia vlády by v určitých prípadoch mohol skomplikovať a spomaliť riešenie stavu ropnej núdze. Vláda tak v uvedených prípadoch bude môcť rozhodnúť formou jednoduchého uznesenia vlády a umožniť tak pohotové riešenie stavu ropnej núdze.

Zároveň sa má zabezpečiť aj to, aby požičané núdzové zásoby neboli zneužité. Obmedzia sa preto možní adresáti pôžičky núdzových zásob iba na subjekty hospodárskej mobilizácie. Takéto subjekty sú zaradené do systému krízového manažmentu a musia plniť rôzne povinnosti v období krízovej situácie. Pri uvoľňovaní núdzových zásob na účel riešenia stavu ropnej núdze je zároveň dôležité po skončení stavu ropnej núdze zabezpečiť ich doplnenie do pôvodného stavu, resp. aspoň do výšky minimálneho limitu núdzových zásob. Dlžníci preto budú musieť svoje záväzky zabezpečiť formou finančnej zábezpeky alebo bankovej záruky.

Zjednodušiť sa má aj nakladanie s núdzovými zásobami agentúry, ktoré prevyšujú minimálny limit núdzových zásob. Umožní to agentúre operatívne formou predaja alebo pôžičky aj bez predchádzajúceho rozhodnutia vlády riešiť menej závažné núdzové situácie, ktoré si nevyžadujú vyhlásenie stavu ropnej núdze. Úroveň núdzových zásob môže klesnúť pod minimálny limit iba v prípade uvoľňovania núdzových zásob na základe rozhodnutia vlády po vyhlásení stavu ropnej núdze.
 
Zdroj: TASR